V znamení srdiečok

Tento týždeň som sa zastavila v obchode s kreatívnymi potrebami. Zháňala som čiernu farbu na textil. Verili by ste, že som ju našla až v treťom obchode? A fixky na porcelán som nezohnala vôbec :( Budem musieť využiť internetový obchod. Škoda, jeden z obchodíkov je už pred krachom...

Samozrejme, že som nekúpila len tú farbu. Pridala som aj pár drobných "nutností". Jednou z nich bola forma na srdiečká. Hneď som ju musela vykúšať:)))

A ešte čosi v znamení srdiečka. Dievčatá, ktoré krásne tvoria, dekorujú a zverejňujú to na svojich blogoch, mi poslali ocenenie môjho blogu - Maru, Janka a Katie.

Ďakujem, zistenie, že sa tu občas niekto zastaví veľmi poteší, ale aj zaväzuje :)))

Aj keď už takmer všetky blogy, ktoré navštevujem, ocenenie dostali, predsa len zverejním pár mien a odkazov, na ktorých sa vždy rada zastavím....

Ivka ma fascinuje prácou s drevom, u Lenky sa cítim pohodlne, v teplúčku vdychujem vôňu medu a bylinkového čaju, Soňa ma nadchýňa jemnou prácou s háčikom a krásnymi nápadmi, u Jaromilky sa aj kadečomu priučím, Hlubunda ma prenesie do sveta detsva a rozprávok, Hanka čaruje s drôtmi, Evik rozširuje moje obzory a vždy na svojom blogu ponúkne čosi nad čím s úžasom "slintám", Mokopa prinesie vždy nejaký nový nápad, Redneval krásne šije a úžasne háčkuje, Janya je mi blízka štýlom dekorovania... A je Vás ešte veľa, ktorých blogy navštevujem a ktoré ma zabavia, poučia, inšpirujú.

Prvýkrát v novom roku

Po dlhšom čase som sa tu zastavila a potešilo ma, že napriek žiadnym príspevkom v decembri môj blog stále navštevujete :o)))
Ďakujem a v Novom roku prajem len samé príjemné chvíle, veľa dôvodov pre radosť, veľa tvorivosti.....

Ešte malé poobhliadnutie za vianočnou výzdobou, toto si nechám asi aj celoročne :o)))

Námet ako využiť náušnice, ku ktorým ste stratili pár:

A musím pochváliť Ježiška za to, ako mi zladil vankúšiky v obývačke :o)

Každé ráno mi spríjemňuje pohľad na zakvitnutú orchideu v mojej spálni. S pozadím snehu na susedkinej streche vyzerá úúúžasne!!!

A túto radosť som spravila sama sebe ešte v predvianočnom čase.

A nakoniec čosi, čom som vytvorila vlastnými rukami, Námet som našla tu. Náklady takmer nulové - nožnice, lepidlo, stará roztrhaná kniha o lúčnych kvetoch, permannetná fixka a plátno kúpené v nejakej akcii za pár centov (prezradím, že pod nalepenými kvetinkami je neúspešný pokus o pomaľovanie plátna :o))) Obrázok trochu rozjasní prázdny kút na mojom pracovisku.

Anjelik, mojich desať naj a ešte aj lenivosť

Už som sa tu dlhšie neukázala. Rozlúčila som sa s tým, že idem hľadať vianočné inšpirácie a už som začala mať obavy, že aj Vianoce prídu, aj ja sem nenakuknem.

Nie, nesklátila ma žiadna choroba, ani pracovné povinnosti ma neodviali mimo dosahu internetu... Jednoducho ma prepadla obyčajná lenivosť!
A tak som sa ani nepochválila novým anjelikom. A ani pozvánkou do hry... Idem to rýchlo napraviť!

Ako prvý príde anjelik. Dostala som ho od mojej sestry k narodeninám. Spravil mi veľkú radosť!
Aj moja sestra :o)

A teraz k tej hre. Od Ivky a Lusikky som dostala pozvanie k blogovej hre. Mojou úlohou je uviesť mojich 10 najobľúbenejších vecí a k hre pozvať ďalšie blogerky.

Nuž milé dievčatá, mojich 10 naj už niekde na blogu mám. Som ale lenivá hľadať kde, a tak uvediem svojich 10 naj znova. Trafím aspoň dve z predchádzajúceho príspevku?
Tak skúsme:

• mám rada chuť aj vôňu pomaranča
• knihy na rôzne reálne aj vymyslené témy
• všetky zdroje tepla ohrievačmi počínajúc a teplými šálmi končiac (žiaľbohu Slnko musím vynechať)
• dobrú spoločnosť a niekedy to ani nemusí byť spoločnosť ľudí
• návštevy v papiernictvách
• stereotyp aj každé vybočenie z neho
• mám rada, ak ma má niekto rád
• chvíľky snívania, no nie splnené sny
• múdrych ľudí, ktorí sa na svet dokážu pozerať láskavými očami
  
• dobré červené víno
  
• a hlavne Vaše blogy (môj nie...).

Mala by som k hre pozvať niekoho ďalšieho. No na blogoch, kam zvyčajne zavítam, už tá hra dávno prebehla a asi som lenivá hľadať...

Dni plné Vašich naj praje

Najmilšie suveníry

Minulý týždeň som strávila v Londýne. Nohy som si "schodila" až po kolená, ale tie najznámejšie pamätihodnosti som si ujsť nenechala.
Nejaké fotky možno budú neskôr, teraz sa chcem s vami podeliť o to, čo som si priniesla domov. Nie, nie sú to trendové šatičky, sandáliky, ani tričká. Najväčšiu radosť SOM SAMA SEBE spravila knižkami o ručných prácach :o)

No a aby ste si, milé čitateľky, o mne nemysleli, že som nejaká "divná", prikladám ďalšiu fotku. Ani mne sa ženská márnivosť nevyhýba a tak som si kúpila aj náramky - jeden jednoduchý k čierno-bielemu outfitu a ten druhý?
Na ten sa neviem vynadívať... Asi ho budem mať namiesto dekorácie :o)

Farebné dni

Prvé prázdninové dni sú pre mňa v znamení farieb.
Objavila som "malý zázrak" v papieriku s nápisom Seven Color Crystal Boll.
Obsah sáčku treba vysypať do vody a už len čakať, že z toho budú farebné guľky.
Vlastne z tých, ktoré ešte nie sú vybalené, budú jednofarebné kocky.

Malý zázrak má konzistenciu želé a je vraj vhodný pre výživu a okysličenie rastlín vo vode.
A ešte to aj vyzerá pekne, však? :o)))
Výrobcu žiaľbohu nepoznám, okrem made in China a designed by Corea na obale už nič múdre nevyčítam.
Ale skúste sa spýtať v kvetinárstve, tie moje stáli 60 centov.
No radosti spravili za milióóóón.... :o)

Moja ďalšia farebná radôstka, je výsledkom práce mojich rúk.
Staré, prastaré drevené kocky s ošúchanými obrázkami som vyumývala a ponatierala akrylovými farbami, ktoré som mala poruke.
Fotku PRED k dispozícii nemám, tak aspoň PO:

Určite ešte potešia detičky v chudobnom slovenskom školstve :(

A v potešení z farieb pokračujem.
Idem si dať farebnú, no najmä studenú zmrzlinu!

Bez nadpisu

Že je vonku zima, dážď a vietor, snáď zaregistroval každý. Aj že je máj a my všetci očakávame teplo, slniečko a konečne možnosť tráviť čas vonku. No čo už, prírode nerozkážem. A tak som si naprogramovala radosť a navštívila kníhkupectvo. Keď som sa tu kedysi zmieňovala o nakupovaní, priznala som sa, že shopaholic zo mňa nie je.
Ale len kým sa nejedná o knihy. To si aj pol hodinku pocestujem na druhý koniec mesta, aby som navštívila najväčšiu predajňu kníh a dokážem tam stráviť času a času. Veď v tom mojom majú aj kresielka, kde si knižku môžete vziať so sebou a knihu si poriadne poprezerať. A ani náhodou tu nehrozí, že by sa ma niekto pýtal, či je tá kniha v akcii a už vôbec nikto sa nesnaží uchmatnúť mi ju spod ruky:o)

Tak som zašla, prehrabala a jednu knižku priniesla domov. Autorom je Martin Bestajovský, vyšla ešte v roku 2008 vo vydavateľstve Computer Press pod názvom Velká kniha lidových obyčeju a nápadu pro šikovné ruce (češtinárkam sa ospravedlňujem, ale ani len netuším, kde by som našla krúžok na U :o).
Áno, postrehli ste správne, je v češtine a popisuje "lidové obyčeje" českého národa. Keď som sa však do nej začítala, zistila som, že české a slovenské tradície majú k sebe blízko a napr. som sa aj dozvedela, prečo nedávno na všetkých českých blogoch vyčíňali strigy:)))
A dajú sa v nej nájsť aj návody ako si urobiť veľkonočný korbáč, vystrúhať z vŕby píšťalku, či pripraviť šípkové víno...

Prednedávnom som tu popisovala, aké zbytočnosti nosím so sebou v kabelke. Gabi sa v komentároch podelila o spomienku na to, ako si jej mamka každú nedeľu večer kabelku vzorne upratala. Zobrala som si ju za vzor a včera večer som si upratala aj tú svoju. Aké ďalšie milé zbytočnosti nosievam so sebou, vidíte na fotke. Medvedík strážiaci kľúče a jeho predchodcovia tróniaci na pracovnom stole, baletka ako prívesok na mobile, víla či kúsok náramku ako poznávacie znamenie mojich USB kľúčov...


A keď už som tú kabelku upratovala, zdôverila sa mi, že už sa jej moje "poklady" dlho nosiť nebude chcieť a tak ma čaká obchôdzka po obchodoch... Ach jaj, keby tak kabelky predávali v kníhkupectvách!!!

V dámskych kabelkách...

...celý svet ukrytý je... A v mojej aj kus histórie.

Nie som poverčivá, neverím v zázračnú moc talizmanov, napriek tomu so sebou v kabelke, okrem nevyhnutných vecičiek, nosievam aj pár zbytočností. A jednou z nich je aj mini-peňaženka so starými, dávno neplatnými mincami.
Niektoré som našla doma, len tak sa povaľovať a niektoré som dostala darom. Nie som žiaden numizmatik, netuším, či vôbec majú nejakú cenu. Pre mňa sú to ale milé drobnosti, medzi ktorými sa rada prehŕňam a len tak rozmýšľam o minulosti, o živote, o ľuďoch....

Najstaršou mincou je jeden grajciar z r.1851, z čias vlády Františka Jozefa I. Keďže to bola minca malej hodnoty, cisárovna Sisi ju asi v ruke nikdy nedržala:)))
Jedna kopejka bola vyrazená v r. 1916, vtedy ešte vládli Romanovci a ich vyvraždenie aj dohady o tom, či dcéra cára Anastázia prežila alebo nie, sa stali námetom mnohých literárnych aj filmových diel.
No a päťmarkovka je z roku 1934, z neslávne známeho obdobia Nemecka aj celej Európy.

Na ďalších obrázkoch je jedna koruna z roku 1922 a 1946, tá mladšia je o poznanie menšia. Päťkorunáčka je z r. 1938, motív použitý na prednej strane si ešte pamätám z čias mladosti:))) Čo ma ale zaujalo na tejto minci, je jej označenie 5 Kč - aj keď išlo o päťkorunáčku platiacu v Republike Československej. Koľko sa naši politici nadiskutovali po 89-tom roku o pomlčke, spojovníku a písmene A v názve republiky medzi Českom a Slovenskom! Dodebatovali...
A ešte jedna zaujímavosť - dvadsaťpäťhaliernik z roku 1933. Minca v takejto hodnote nebýva bežnou.

Dnes si už za tieto mince nekúpim nič. Stále si mýlim eurá a centy, no zvykám si aj na ich výhody. A ktohovie, možno o nejakých sto rokov si za ne nič nekúpi niekto iný, ale bude ich nosiť pri sebe, len tak, pre šťastie...

A čo vy, aké "zbytočnosti" nosievate v svojich kabelkách? :)))

Nech žije shopaholizmus!

Už som na seba prezradila, čo mám rada (pre menej chápavých je to to, čo nájdete na fotkách zverejnených niekedy predtým...). Teraz je čas poodhaliť to, čo rada nemám. Nemám rada nakupovanie. Ja dokonca neznášam nakupovanie! Nie preto, žeby ma nudilo prehŕňanie sa vo farebných krabičkách, nie preto, žeby som nebola zvedavá na ich obsah. Ja neznášam nakupovanie preto, že nakupujú aj iní ľudia.

Tak napríklad dnes: prehrabujem sa v polici s bielizňou. Zaujala ma krabička s viacerými kusmi nohavičiek (no čo, každý ich nosí – aspoň si to myslím :oD)). Som ale zvedavá na veľkosť, pružnosť materiálu a tak ďalej. Tak obsah detailne skúmam – detailnejšie než je to predavačkám milé. A v tej chvíli mi nestojí za chrbtom predavačka, aby mi vynadala. V tej chvíli stojí za mojim chrbtom cudzia pani, ktorá by sa rada stala mojou spolupáchateľkou a obsah krabičky si prezrela spolu so mnou - samozrejme so sprisahaneckým komentárom. Ja nechcem byť sprisahancom s cudzou paňou!

Alebo včera: prechádzam sa po hypermarkete, treba doplniť zásoby potravín. Z diaľky si vyhliadnem, že okolo police s čajmi sa nikto neponeviera. Tak sa tam najväčšou rýchlosťou, ktorú mi umožňuje vozík (samozrejme zasa sa mi ušiel s „prekríženými“ kolieskami) presuniem. Vezmem do ruky krabičku so šípkovým čajom (je to môj najobľúbenejší) a začítam sa do zloženia – neviem prečo ho miešajú s ibištekom, ak ma pamäť neklame pri potulkách slovenskou prírodou som videla viac šípových kríkov ako ibištekových. A keď ho položím späť (priveľa ibišteka), cez moje plecia sa po tej istej krabičke (pritom ich tam je aspoň niekoľko stovák) natiahnu hneď dve ruky, minimálne jedna z nich do mňa drgne. „Pani, je v akcii?“ Nie, nie je... Ja nechcem, aby ľudia do mňa drgali! A nechcem robiť tovaru reklamu – aspoň nie zadarmo!

Alebo častá skúsenosť: „Pani a toto čo stojí? A aká je to veľkosť? A v modrej farbe to nemajú?“ Ja nechcem podávať informácie, ktoré má podávať predavačka!

A tak si zásadne vyberám obchody bez zákazníkov, s podriemkávajúcimi predavačkami, ktoré moja prítomnosť nijako neruší (samozrejme nechcem, aby mi nejaká znalkyňa tovaru kecala do môjho výberu!). Alebo nakupujem v internetových obchodoch. Len škoda, že ešte technika nie je na takej úrovni, aby dokázala zosnímať moje miery, vyhodnotiť, čo by mi najviac pristalo a zároveň v čom by som sa cítila najlepšie!

A toto je výsledok môjho dnešného nakupovania – musela som sa nejako odškodniť za utrpenie pri nákupoch!

P.S.: Náušnice si, ešte skôr než som ich stihla vyfotiť, privlastnilo naše malé stvorenie!

A niečo viac o náramkoch a mojom vzťahu k nim tu a tu.

Sviatok sv. Valentína

Krásneho Valentína!

Anjel

keď noc je mojím dňom
a ja klesám na dno
keď plán stroskotá
rýchlo preč zo života

anjela zavolám
nech ma zatúla až tam,
kde sa dá
začať vždy zas odznova
bez všetkých veľkých
ľudských právd

dážď padá
studený na každú tvár

Martin Husovský

Bude zima, bude mráz?

Počasie po krásnych dňoch babieho leta náhle prekvapilo. Začalo snežiť, aj keď kalendár ukazoval len 14. október! A tak namiesto prechádzky v parku, vychutnávania si šuchotu listov pod nohami, či namiesto zberu šípok, jarabiny a iných drobností z prírody prepotrebných na zútulnenie príbytku, som navštívila obchodný dom. A priniesla si odtiaľ rukavice, ktoré sú palčiakmi aj nie sú palčiakmi... Už mi zima nebude.

P.S. v pamäti mám aj deň, keď prvý sneh napadol 5. októbra!!!

Náramky ako...

náramky priateľstva... náramky ako symbol podpory... odhodlania... náramky reklamné... identifikačné... liečivé... náramky ako symbol náboženskej viery... moci a bohatstva... ako amulety pre šťastie... náramky podliehajúce diktátu módy... náramky pre potešenie.

Iris

Anjel nádeje

Anjelka prinášajúca nádej. Táto ju prináša až z Londýna.

Anjelik je z kolekcie Willow Tree, autorkou ktorej je Susan Lordi. Tá v roku 2000 navrhla prvú kolekciu 15 anjelov a nazvala ich práve podľa vŕby. Figúrky sú riešené stĺpovito ako strom a svojim gestom vyjadrujú základné ľudské hodnoty - priateľstvo, lásku, nehu, nádej, krásu...

Maličkosti

Ak si potrebujem spraviť radosť, odmeniť sa za nepríjemnosti, zlepšiť náladu alebo presvetliť deň, určite si kúpim náramok. Tento je môj najobľúbenejší.